Naše zrúcaniny drvila príroda, zvrátili to dobrovoľníci. A štát si na to pohodlne zvykol

Source: mytrnava.sme.sk
Author: Peter Briška, Kristýna Peštová, Saša Mikulášová

TRNAVA. Projekt Biohrad získal ocenenie, s novou stratégiou obnovy zrúcanín prišlo združenie Zachráňme hrady. Jej podstatou je, že pozornosť sa venuje aj prírodnej zložke kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky to dokonca už zapracoval do novej metodiky obnovy hradných zrúcanín.

Aj o tom, v akom stave sú naše hrady, akú prioritu majú pre štát a v čom vidí jeho najväčšie rezervy, sme sa porozprávali s MARTINOM SÁROSSYM zo združenia Zachráňme hrady, ktoré má 34 členských združení a dohromady sa starajú o 37 hradov a zrúcanín po celom Slovensku.

Než sme začali zachraňovať ako dobrovoľníci hrady, prevažovala ich prírodná zložka, predovšetkým korene náletových drevín doslova drvili pamiatku. Ale s odstupom rokov badáme pravý opak.

Hrad nie je len bezduchá hmota kameňov a múrov, každá zrúcanina má svojich obyvateľov, či už vtáky alebo hmyz, ktoré sa tam počas stáročí udomácnili. Novinkou je to, že si pri obnove všímame aj prírodnú zložku pamiatky.

Inovácia projektu Biohrad spočíva v tom, že napríklad pri obnove hradných múrov sme do nich zamurovali kamenné búdky, ktoré slúžia ako úkryt či pre hniezdenie rôznych druhov vtákov. Na takto obnovenej zrúcanine sa môže usadiť kolónia dážďovníkov či rôznych druhov netopierov.

Na hrade Lietava použili koberce z rozchodníka bieleho, skalničky, na ktorú je viazaný motýľ, ktorého húsenice sa živia práve touto rastlinou. Koberce z tohto sukulentu slúžia zároveň ako povrchová úprava muriva, ako ideálna forma nerovného ukončenia. Zrúcaniny sa nemôžu zakončovať do roviny, musí sa zachovať ich ráz.

Sú dva hlavné prístupy k obnove hradov. Buď ho dobudujeme a čo nevieme, tak si vymyslíme, ako napríklad v Bojniciach. Alebo necháme originál, ktorý vieme zakonzervovať a dostavovať iba v prípade, že máme jeho plány. Vtedy je povolené urobiť strechu.

Hrady však zanikali v časoch, kedy boli vyobrazenia vzácne a keď aj sú, tak nie sú dostatočne podrobné, aby sa mohlo pristúpiť k dostavbe. Preto sa v súčasnosti naše zrúcaniny iba konzervujú, napríklad, dorobí sa časť zrútených hradieb, doplní sa veža.

Áno, určite, ale iba z pohľadu verejnosti. Tá prostredníctvom dobrovoľníkov a občianskych združení je pri ich záchrane kľúčová. Na našich hradoch nastal po roku 2000 obrovský "boom" občianskej angažovanosti.

Dnes na Slovensku funguje približne 40 hradárskych občianskych združení. Tí ľudia si povedali, že keď nikto, ani štát, ani župy, ani samosprávy, tak ideme do toho my. Všimli sme si, že na hradoch, ktoré sme pred rokmi začali obnovovať, rapídne stúpla návštevnosť. Hovoríme tu o desaťtisícoch návštevníkov ročne.

Štát si jednoducho zvykol, že mnohé významné slovenské hrady zachraňujú dobrovoľníci. Mnohé hrady sú na pozemkoch v správe Štátnych lesov SR, ale lesníci oponujú, že oni sa venujú pestovaniu lesa, nie záchrane zrúcanín. Je hanba, že aj napriek vysokej obetavosti musia dobrovoľníci bojovať s úradníkmi.

Nemáme na ministerstve človeka, ktorý by obnovy hradov bral ako prioritu a vážil si, že sa ľudia angažujú, zháňajú zdroje cez zbierky, dary, dve percentá. A ten investičný dlh Slovenska v obnove pamiatok sa aj vďaka tomu podarilo znížiť, aj keď je stále obrovský.

Navyše, v poslednom období sme onálepkovaní ako "zlé mimovládky". Z toho sme úprimne sklamaní. Štátny záujem nie je v tomto prípade dostatočný. Vďaka programu MKSR Obnove si svoj dom síce už dvadsať rokov pokrývame časť výdavkov na obnovu, ale iba dobiehame zameškané.

Aby bol lídrom a aby hradárske občianske združenia vnímal ako partnerov, ktorí so záchranou zanedbaných hradov majú najviac praktických skúseností.

Je zarážajúce, že v propagačných videách o Slovensku sa prezentujeme na svetových veľtrhoch ako krajina hradov, pozývame k nám turistov, ale veľké hrady, ktoré tvoria ikonický obraz Slovenska, riešia dobrovoľníci na úkor svojho voľného času, peňazí, rodín i zdravia.

Počúvam to z každej strany, ale nie sme. Keď marketing predbehne realitu, väčšinou to má opačný efekt. Uvediem príklad, príde autobus plný maďarských turistov, vystúpia, ak vôbec sa dá niekde parkovať autobusom. Mnohé parkoviská pri hradoch sú provizórne, cesta na hrad je blatová, neupravená a keď prídu na samotnú zrúcaninu, mnohé veci sú taktiež v provizórnom stave.

Povedia si, už nikdy viac. To je vec, ktorú musíme riešiť koncepčne, od parkoviska až po samotnú prehliadku so sprievodcom. Dobrovoľníci skrátka nemajú dostatočné zdroje na štandard, ktorý si každá národná kultúrna pamiatka zasluhuje.

Má to logické vysvetlenie. Nemáme viac hradov, ani na počet obyvateľov v porovnaní s okolitými štátmi. Podľa mňa, celé to vzniklo z toho, že naša krajina je hornatá a väčšina hradov je viditeľná už z diaľky, stačí sa previezť po diaľnici z Bratislavy do Košíc a mnohé z nich vám udrú do očí. Beckov, Trenčín, Považský, Starhrad, Strečno, Spišský, onedlho pribudnú Lietava, Likava, Kapušany.

Máme veľa hradov na hlavných cestných ťahoch, na krajinársky atraktívnych miestach, na brale, nad riekou, a to vzbudzuje pocit, že máme množstvo hradov. Ale je to iba o tom, že sú dobre viditeľné. V rovinatom Poľsku, Maďarsku či v Čechách takýto obraz krajiny nie je.

Zmeny niektorých zákonov, líderstvo obnovy by musel prebrať štát. Tak ako cyklistická doprava má svojho národného cyklokoordinátora, aj my by sme potrebovali niekoho takého. Išlo by o osobu, ktorá by udržiavala istú líniu bez ohľadu na to, kto je aktuálne pri moci.

Ministerstvo, žiaľ, takého človeka nemá a nemá ani stratégiu, ktorá by hovorila o tom, v akom stave chceme mať naše hrady o päť či desať rokov. Dobrovoľníci sú na hraniciach svojich možností, potrebujeme to posunúť ďalej. Žiaľ, nič také sa zatiaľ nedeje a štát si na to pohodlne zvykol.

Keď to porovnám so situáciou spred 20 rokov, kedy významné hradné zrúcaniny drvila príroda, tak vďaka dobrovoľníkom môžeme hovoriť o veľkom skoku vpred. Štátne hrady ako Krásna Hôrka, Spišský hrad, Červený Kameň či Bojnice sa za ostatné roky tak neposunuli, dá sa povedať, že dobrovoľnícke hrady v percentuálnom náraste návštevnosti predbehli štát.

Ale aby som zasa nekrivdil, Krásna Hôrka, ktorej obnova už beží veľmi dlho, by mohla byť prvou lastovičkou, čo sa týka zázemia a turistickej infraštruktúry v podhradí.

Štát má vypracovaný zoznam hradov s prioritou obnovy od čias ministra Krajcera, nikde sme sa však nedopátrali, na základe akých kritérií boli hrady vyberané. Hrady z tohto zoznamu môžu žiadať o peniaze na rekonštrukciu z takzvaných Nórskych fondov. Viaceré krajinársky nápadné hrady, ako Revište, Šášov, Turňa, Čičva, Kapušany či Plaveč na zozname nie sú, hoci majú významný podiel na obraze Slovenska ako krajiny hradov.

Je ich asi 50. Zaradené sú všetky štátne hrady, aj ktoré spravujú samosprávne kraje. Ale aj napr. Beckov, Biely Kameň, Blatnica, Čeklís, Fiľakovský hrad, Oponice, Súľov, Pajštún, Vinné a ďalšie.

Veľmi pozitívne, bola to významná pomoc od štátu, jasný príklad efektivity partnerstva štátu a občianskych združení. Dobrovoľníci ukázali, že hrad sa dá obnovovať postupne a za podstatne menej peňazí v porovnaní s veľkou stavebnou firmou. To si pred niekoľkými rokmi všimol minister kultúry Daniel Krajcer, tak rozbehli cez Úniu projekt na podporu zamestnanosti.

Dobrovoľníci z OZ to koordinovali priamo v teréne, 10- 20, niekde aj viac ľudí cez týždeň pracovalo na hrade. V roku 2011 boli dva pilotné projekty - Šariš a Uhrovec. V nasledujúcich 10 rokoch (2012-2021) tento projekt pomohol asi 40 hradom, malo to obrovský úspech, urobilo sa množstvo práce. Ciele Európskeho sociálneho fondu sa však nenaplnili.

Cieľom bolo nezamestnaných naučiť pracovným návykom, remeslu a ďalším zručnostiam, vďaka ktorým by si našli riadne zamestnanie.

Vo väčšine prípadov sa každý rok u nás prihlásili ako hradní robotníci od mája do októbra - novembra, ale zimu trávili opäť na úrade práce. Projekt sa preto ukončil. Teraz je síce podobný projekt na zapojenie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, aj to je prínosom, len jeho nevýhodou je, že bol nastavený iba pre hrady spadajúce do tých oblastí, kde tieto rómske komunity žijú.

To znamená, že hrad v katastri obce, v ktorej nežijú Rómovia, sa nemohol do programu zapojiť. Od mája tento projekt pokračuje na 28 lokalitách, ku ktorým ministerstvo kultúry vybralo aj päť hradov, ktoré sú mimo rómskych komunít.

Čo sa týka podpory z programu Obnovme si svoj dom, tento rok je zatiaľ po prvýkrát neistý. Je už máj a my stále nevieme, ktoré z podaných projektov budú podporené. Počas minulých rokov sme v máji už uzatvárali pracovné zmluvy s nezamestnanými. Ešte nikdy s tým tak na Ministerstve kultúry nemeškali.