Výstavbu v lokalite Malachovské skalky preverí prokuratúra. Ochranár hovorí o barbarstve

Source: Aktuality.sk
Author: Iva Zigová

BANSKÁ BYSTRICA: Okolnosti výstavby v lokalite Malachovské skalky, obľúbenom vychádzkovom mieste Banskobystričanov, na podnet skupiny poslancov a aktivistov preverí prokuratúra. Aktuality ešte začiatkom marca upozornili na stavebné práce a rozbíjanie skalného útvaru. V minulosti sa naň vzťahoval štvrtý stupeň ochrany, pred viac ako desaťročím ho však z chráneného areálu s názvom Malachovské skalky vyňali. Aktuálne preň platí prvý, teda úplne najnižší stupeň ochrany.

Miesto, kde teraz známy developer Roman Kvasnička s povolením banskobystrického stavebného úradu stavia rodinný dom, sa nachádza v časti Pršianskej terasy, na okraji masívne sa rozrastajúcej obytnej štvrte.

Vidia nebezpečný precedens

"V priebehu rokov 2012 a 2013 došlo k revízií chráneného územia a následne zmene hraníc, ktoré v dnešnej podobe nezahŕňajú ´horné skalky´ Pršianskej terasy, teda územie, kde sa pravdepodobne vami spomínaná činnosť deje," reagovala v marci na otázky Aktualít anorganička Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Miriam Turayová.

Na štátnych ochranárov sa odvoláva aj banskobystrický stavebný úrad tvrdiac, že v zmysle platnej legislatívy nemali úradníci možnosť stavbu nepovoliť, keďže v súčasnosti už do chráneného areálu Malachovské skalky nezasahuje.

S takýmto postupom však nesúhlasí skupina banskobystrických poslancov a aktivistov, ktorý sa pre vydané územné rozhodnutie obrátili na Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici. Označili ho za "nebezpečný precedens".

Výstavba sa síce nedeje v chránenom areáli, ale zasahuje do plochy regionálneho biocentra Malachovské lúky II., ktoré je súčasťou územného systému ekologickej stability. "Podľa platného územného plánu mesta je nezastavateľným územím," hovorí Hana Kasová, architektka a mestská poslankyňa z platformy Banskobystrická alternatíva.

"Investor mal dlhodobú snahu o zmenu územného plánu v tejto oblasti, ale mesto mu na základe nesúhlasného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Banskobystrického samosprávneho kraja, Okresného úradu v Banskej Bystrici a nás poslancov nevyhovelo. O zmenu sa pokúsil dvakrát, v oboch prípadoch, v roku 2019 aj 2021, neúspešne," tvrdí.

Je podľa nej zarážajúce, že mesto pri vydávaní rozhodnutia nedôsledne preskúmalo súlad s vlastným územným plánom a povolilo umiestnenie stavby na území regionálneho biocentra a "v rozpore s verejným záujmom".

Mesto sa odvoláva na štátnych ochranárov

V podnete Kasová cituje aj z pripomienky Štátnej ochrany SR k zmenám a doplnkom územného plánu z roku 2019. V tom čase organizácia v lokalite stále eviduje výskyt chráneného biotopu európskeho významu - suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte v stave zachovalosti od priaznivého až po degradovaný.

Popisuje tiež, že ho ohrozuje "upustenie od tradičného obhospodarovania lúk pasením" a rozrastajúca sa zástavba. V roku 2013 došlo síce v lokalite k zrušeniu chráneného územia s vyšším stupňom ochrany, "nedošlo však k zániku prírodných hodnôt v podobe chránených biotopov či biotopov chránených druhov".

Mesta Banská Bystrica však aj dnes trvá na tom, že úradníci postupovali správne. Pri povolení výstavby totiž vychádzali z odborného stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana z júna 2023, podľa neho sa plánovaný zámer nenachádza v ochrannom pásme zmenšeného chráneného areálu Malachovské skalky.

"Odmietame tvrdenie, že rozhodnutie stavebného úradu by malo vychádzať z nesprávnej interpretácie územného plánu mesta. Naďalej tvrdíme, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Súlad s verejnými záujmami bol preukázaný súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov," reagovala na podnet pre prokuratúru Zdenka Marhefková, hovorkyňa banskobystrického primátora Jána Noska (nezávislý, s podporou viacerých strán).

Porušenie zákona na mieste nenašli

Už od konca 90. rokov sa štátni ochranári k územiu vyjadrovali v súvislosti s povoľovaním okolitej výstavby takmer každý rok. Upozorňovali, že ak tlak bude pokračovať, problémy sa budú stupňovať a stále viac približovať ´novej´ hranici chráneného areálu Malachovské skalky.

V roku 2022 už Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana v stanovisku spracovanom botanikom pre Okresný úrad v Banskej Bystrici píše: "Časť posudzovanej lokality je považovaná za regionálne biocentrum Malachovské lúky II. Uvedené biocentrum však už nezohľadňuje súčasný stav, na väčšine územia hodnoty zanikli a je minimálna perspektíva zlepšovania, alebo zachovania stavu prírodných hodnôt do budúcnosti." Lokalita podľa stanoviska nie je súčasťou územia európskeho významu, hoci sa to v popise biocentra uvádza.

Po marcovom článku Aktualít štátni ochranári na stavenisku, kde má vyrásť rodinný dom s prístupovou komunikáciou a zázemím, boli. "Po komunikácii s vami sme sa v lokalite boli pozrieť. Máme za to, že tam nedošlo z pohľadu zákona o ochrane prírody a krajiny k nezákonným zásahom," reagovala na naše opätovné otázky Turayová.

Jasík: Je to zlyhanie ochrany prírody

Prokuratúra sa podnetom občianskej iniciatívy zo 17. apríla zaoberá. V prípade, že výhrady aktivistov vyhodnotí ako opodstatnené, môže na napadnuté územné rozhodnutie zareagovať protestom. "Prokurátorka okresnej prokuratúry si vyžiadala na vec sa vzťahujúci spisový materiál, po preskúmaní ktorého o podnete rozhodne," potvrdil Ivan Vozár, hovorca Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

Banskobystrickú verejnosť rozbíjanie skaliek v lokalite s panoramatickými výhľadmi na krajské mesto pobúrilo. Kým majiteľ pozemku Roman Kvasnička pre Aktuality v marci tvrdil, že rozbíja iba kamenné podložie a skalný solitér zostane zachovaný, banskobystrickí ochranári krútia hlavami, že to tak nie je.

"Takéto barbarstvo som už dávno nevidel. Tá turisticky najcennejšia skalka je z veľkej časti rozobratá," hovorí ochranár Marián Jasík, ktorý pôsobí v občianskom združení Prales a Inštitúte pre ochranu prírody.

Osobne bol pri tom, keď sa v minulosti rozhodovalo o ochrane skaliek po brigádach na vyčistenie územia na konci 80. rokov minulého storočia. Chránený areál Malachovské skalky bol vyhlásený v roku 1990 na ochranu významnej geologickej lokality s bizarnými skalnými útvarmi. Územie patrí k najsevernejším lokalitám rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry v okolí Banskej Bystrice. Správa CHKO Poľana o nich aj dnes na svojom webe píše, že "vytvárajú veľmi zaujímavý a hodnotný krajinársky prvok v tesnej blízkosti intravilánu mesta Banská Bystrica".

Snahu o zmenšovanie chráneného územia a vychádzanie v ústrety vlastníkom pozemkov si Jasík rovnako pamätá. Vtedy ju však vnímal skôr ako "posunutie hraníc o meter, o dva, aby to niekomu nezasahovalo do záhrady." Tlak developerských firiem si uvedomil až neskôr. "O to väčšie prekvapenie bolo, keď v roku 2013 prišli s návrhom zmeny hraníc so zdôvodnením, že územie zarastá a už sa neobhospodaruje a nespása ako v minulosti. Na začiatku však boli jeho hodnoty definované skalkami ako geologickým fenoménom," hovorí. Keďže územie mapoval, vie povedať, že aj pri rozhodovaní o zmenšení rozlohy chráneného areálu sa v ňom vyskytovali niektoré vzácne rastlinné biotopy, hoci nie v takom množstve ako v minulosti.

"Tu zlyhala ochrana prírody. Takých území, ktoré sa už neobhospodarujú pôvodným spôsobom, je na Slovensku veľa, ale nekončí to nutne ich zrušením. Vo viacerých sa našla cesta, ako ich udržiavať a starať sa o ne," komentuje.

Fabriciusová: Nevychádzali sme v ústrety developerom

V rokoch, keď k zásadným zmenám vo vzťahu k Malachovským skalkám došlo, viedla právu Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová. V súčasnosti je riaditeľkou sekcie ochrany prírody a biodiverzity na ministerstve životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (nominant SNS).

Hovorí, že aj ona ako anorganička bola pri vyhlásení Malachovských skaliek za chránený areál. "Správa CHKO a mimovládky sme sa snažili, aby sa to územie udržiavalo. Bola som za dvoma primátormi, aby si lokalitu vzalo ´za svoju´ mesto, ale nemalo to želaný výsledok," reagovala pre Aktuality Fabriciusová.

Neskôr lokalitu Pršianskej terasy výrazne zmenila masívna výstavba domov. "Ak sme to chceli zachrániť, mali na to myslieť už tí, ktorí povolili prvé stavby v blízkosti, aby tam nevzniklo izolované územie medzi zastavanými plochami."

Dnešný stav exšéfka Správy CHKO Poľana nepozná, na mieste sa zatiaľ pozrieť nebola. "Nebolo to však tak, že sme vyšli v ústrety developerom. Ja som nevedela, kto je za tým. Za seba môžem povedať, že na mňa ani na správu nebol vyvíjaný žiadny politický tlak."

Roman Kvasnička stojí za skupinou Profinex, jeho minulosť siaha do čias hnutia HZDS Vladimíra Mečiara aj skrachovanej nebankovky Drukos. Profinex Group má developerské projekty v rôznych regiónoch Slovenska, no najmä v stredoslovenskom krajskom meste, vrátane Pršianskej terasy, kde klientom sľubuje "domov v lone prírody".

Figuroval tiež v kauze z roku 2021 súvisiacej s korupciu v Slovenskom pozemkovom fonde.

Pri otázkach na výstavbu Aktualitám cez obchodnú riaditeľku Profinex Group Luciu Vankovú odpovedal, že konkrétny pozemok, na ktorom sa nachádza aj horná časť Malachovských skaliek, vlastní už viac ako sedemnásť rokov a na stavbu má všetky povolenia. Pozemok roky neoplotil a vstup pre návštevníkov neobmedzil len preto, že svoj zámer postaviť si na mieste rodinný dom odkladal.

Na aktuálne otázky v súvislosti s podnetom skupiny poslancov a aktivistov na preverenie postupu pri vydaní územného rozhodnutia na jeho rodinný dom, už neodpovedal.

Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová - Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.

prístup k exkluzívnemu obsahu podporíte slobodnú žurnalistiku Aktuality.sk Živé.sk Najmama.sk Získať predplatné