Rozmach sladkovišne Špánky sa začal v časoch habsburskej panovníčky Márie Terézie

Source: zahrada.sme.sk

Na Slovensku sa pestuje už od 17. storočia. Jej rozmach sa začal v časoch habsburskej panovníčky Márie Terézie (1740 - 1780). Obyvatelia ju šírili v každom obci a v každom mestečku pre jej unikátne vlastnosti. Vieme spätne sledovať jej šírenie v 18. storočí v Rakúsku, Uhorsku, Poľsku, v Čechách i na Morave.

V Registri povolených odrôd na Slovensku je zapísaná od roku 1956. Aj v súčasnej dobe jej vyhovujú klimatické podmienky na našom území. Strom rastie bujne. Koruna je rozložitá, v dreve je odolná voči mrazom, bohato plodí. Potrebuje pravidelný rez pre vyhoľujúce konáre, tak ako je to aj pri iných odrodách višní.

Špánka kvitne skoro a je samoopelivá, no je výhodné, ak v jej okolí rastú ďalšie višne, pri vzájomnom opelení dosiahneme lepšiu úrodu.

Plody sú pomerne veľké a sladké, majú peknú farbu a skutočne vynikajúcu chuť. Dužina je šťavnatá a silno farbí. Plody sú bohaté na železo, vápnik a horčík. K ďalším jej atraktívnym vlastnostiam patrí skorosť v dozrievaní - dozrieva medzi piatym a desiatym júnom. V najjužnejších častiach nášho územia dozrievala tento rok už koncom mája. Všetky plody nedozrejú naraz, ale postupne, majú dobrú trvácnosť, na strome vydržia až do začiatku júla.

Využitie plodov je viacúčelové. Špánka je mimoriadne vhodná do koláčov, na zaváraniny, na džemy, prísady do jogurtov, ale napríklad aj na pálenie. Griotka zo špánok patrí k tým najlepším.

Profesor Ivan Hričovský v jednej zo svojich pomológií napísal: "Plody špánky sú veľmi kvalitné, využiteľné pre domácnosť na priamu konzumáciu i na výborné kompóty. Žiada sa urobiť všetko na jej záchranu."